10/ Politika

Ide o najpopulárnejšiu tému v pohostinstvách každé štyri roky. Vyznáte sa v nej? Určite, predsa ako každý. Rád by som Vám priniesol iný pohľad a rozobral by som tému trochu podrobnejšie. Ak pochopíte princíp, veľmi ľahko sa v politike z orientujete.

Skôr než začnem, treba si ozrejmiť základné piliere na ktorých téma stojí. Je treba vedieť, že na Zemi rozlišujeme tri druhy politík. Globálnu, zahraničnú a vnútroštátnu (štátnu). Napísal som ich v poradí od najvplyvnejšej po najmenej vplyvnú. Globálna je tá, ktorej moc sa uplatňuje celoplanetárne bez ohľadu na nižšie formy politík. Zahraničná politika je taká, ak sa moc štátu uplatňuje na území druhého štátu. Vnútroštátna politika je tá, ktorej moc sa uplatňuje v rámci konkrétneho štátu. Často používam abstraktné slovíčko moc, čo je moc? Moc je schopnosť riadiť uplatňovaná v praxi. Inak napísané schopnosť vplývať na prostredie a meniť ho. Čím s vyššou kvalitou ste schopní riadiť/ovplyvňovať svoje okolie, tým väčšiu moc držíte v rukách. Riadenie spoločnosti som načrtol v predchádzajúcich článkoch. Treba si uvedomiť, že v našom svete sa od vplyvu riadenia nedá uchrániť. Buď riadite, alebo sa nechávate riadiť. Vlastnosť vyplýva z podstaty nášho prepojeného sveta. Politiku teda treba chápať ako riadenie spoločnosti, riadenie neustále sa meniaceho poľa energie.

Na Zemi momentálne (a už relatívne dlho) funguje „davo-elitársky“ systém riadenia spoločnosti. Čiže existuje elita, ktorá má za úlohu viesť dav (menej uvedomelé vedomia) po ceste rozvoja, po ceste osvietenia rôznymi spôsobmi. Určite sa teraz pohoršíte, a poviete si o čom to píšem, veď elita, ktorú môžeme vnímať vo svete má za účel nás len vycicať a zodrať z kože, aký rozvoj, aké osvietenie? Môžete proti systému namietať, ale ak sa nad problémom hlbšie zamyslíte, musíte uznať, že ide o ideálnu formu vývoja menej rozvinutých spoločností. Čo tým myslím? V tomto momente si treba uvedomiť ďalšie skutočnosti. Naša spoločnosť je pomerne mladá, len prednedávnom sa svet spojil (ešte stále nie celý/3,5mld ľudí nemá prístup k sieti) pomocou umelej siete – internetu a sme schopní zdieľať myšlienky na väčšie vzdialenosti. Len pred nedávnom, sme dosiahli počtu populácie, ktorý nám umožňuje dosahovať lepší výkon, využívať lepší výkon a efektívnejšie využívať naše technológie. Veľa vedomí je v našej spoločnosti v súčasnosti ešte stále nezrelých, nevyzná sa v riadení, sú odkázané na druhých/sú riadené druhými. Pozerajú sa na svet ešte zvieracou optikou, priamym pozorovaním, kde im pripadá, že celý svet sa točí len okolo nich. Nevedia si vysvetliť ani princíp fungovania „neviditeľnej“ wifi – napríklad :D. Spoločnosti chýbajú kádre, čiže uvedomelé vedomia v dostatočnom počte, aby sa podieľali na kvalitnom riadení ľudstva. Zároveň, spoločnosť tlačí „čas“. Z prirodzeného chodu vecí máme, ako ľudstvo, limitovaný „čas“ zotrvania na planéte Zem a môžeme vyčerpať limitované množstvo nerastných surovín súčasne - aby sme nezaťažili biosféru natoľko, aby ostala pre nás životodarná. Čím sa naša populácia zvyšuje, tým je úloha uvedomenia spoločnosti dôležitejšia, s prihliadnutím na zdroje je náročnejšia a preto musíme riskovať. Následok riskovania spôsobil, že vo svete môžeme rozpoznávať viac druhov elít (riadiacich skupín). Globálnu, „ľudskú“ a štátnu elitu. Globálna elita je tá, ktorá pomáha ľudstvu v rozvoji od počiatku. Pozrite sa napríklad na obdobie faraónov. „Ľudskú“ elitu zastupujú ľudia, ktorí reprezentujú najuvedomelejšiu časť z nášho druhu – ľudstva – je pomerne mladá, keďže len prednedávnom sme dosiahli potrebného technologického pokroku k uvedomeniu si základných princípov života. Štátna elita bola vytvorená globálnou elitou v období, v ktorom sa svet začal (a musel) globalizovať (pre dosiahnutie efektívnejšieho využitia surovín, pre zvýšenie populácie na planéte/pre zvýšenie výpočtového výkonu). Štátnu elitu reprezentujú ľudia menej vedomí, ľudia so zvieracím typom psychiky, najschopnejší z neschopných, jednookí medzi slepými. Významne sa formovala v časoch britskej ríše, ktorá kolonizovala svet, ríše o ktorej sa vravievalo, že slnko nad ňou nezapadá. Budovanie medzinárodného obchodu a štruktúry nadnárodných spoločností si vyžadovalo kapacitu riadiacich elít. Je zrejmé, že globálny hráči sa buď nechceli zúčastniť, alebo nedosahovali potrebného počtu k vytvoreniu celoplanetárnej siete globálnych firiem, k vytvoreniu globálnej ekonomiky. „Ľudská“ elita ešte neexistovala (v zmysle globálneho chápania vecí), a ak, tak lokálne, a tiež len v malom počte. Štátna elita bola vyškolená základnými poznatkami o riadení spoločnosti s cieľom, aby sa ujala globálneho obchodu, efektívneho nakladania so surovinami na planéte Zem. Úmysel možno dobrý, ale v praxi cieľ celkom nevyšiel. Každé jedno vedomie sa učí z vlastných chýb, z vlastnej skúsenosti. Môžete absolvovať akúkoľvek skúšku, môžete sa učiť čomukoľvek, kým nezískate potrebnú prax, nestane sa z vás odborník. Zo dňa na deň (z roka na rok) sa z poloblbcov stali ľudia rozhodujúci o prerozdeľovaní väčšej časti surovín na planéte Zem. (Otázne, či k dopusteniu nedošlo zámerne, pretože v skutočnosti ak vytvoríte dostatočný kontrast v informačnom poli, viac vedomí prispejete vidieť správny smer.). Štátnej elite sa dala do rúk moc umelým globalizačným nástrojom – peniazmi. Podľa vlastného uvedomenia a čiastočného zaškolenia si vytýčila vlastné ciele, ktoré môžeme v dnešnom svete vidieť ako tie, ktoré spôsobujú ľudstvu problémy.

Pre lepšie pochopenie kontextu a problematiky, musíte byť oboznámení s nasledovným. Moc v davo-elitárskom systéme riadenia spoločnosti sa rozdeľuje na: 1/ Konceptuálnu moc, 2/ Ideologickú moc, 3/ Zákonodarnú moc, 4/ Súdnu moc, 5/Výkonnú moc. (Zoradené od najúčinnejšieho riadenia po najmenej účinné.)

1/ Konceptuálna moc predstavuje riadenie spoločnosti na informačnom základe o princípe fungovania nášho sveta. Absolútny základ od ktorého sa v informačnom poli dá odraziť dvoma hlavnými smermi. Prvý smer je individualizmus – čiže chápanie sveta z vlastného uhľa pohľadu, teda všetky tie informácie o začiatku a konci sveta, o potrebe zhromažďovať zdroje, zvieracie videnie sveta, v ktorom panuje názor „dravca a koristi“- zvierací zákon. V skratke. Druhy smer je kolektivizmus – čiže chápanie sveta z perspektívy, kolektívnej dôležitosti, potreby spolupráce, všetky tie informácie o prepojenom svete atď. V skratke.
2/ Ideologická moc priamo vychádza z konceptuálnej, takže opäť smeruje dvoma základnými smermi, lenže sa ďalej rozvetvuje. Zahŕňa v sebe všetky rôzne ideológie, teórie, úvahy a informácie zhrnuté do čiastočných celkov, teda aj náboženstvá. Odráža sa buď od koncepcie individualizmu (kapitalizmus, liberalizmus,...), alebo od koncepcie kolektivizmu (socializmus, komunizmus,...). Samozrejme tých ideológií, teórií, náboženstiev je oveľa viac, aby obsiahli čo najväčšiu oblasť súčasného zmýšľania obyvateľov na planéte Zem. Podľa úrovne uvedomenia sa prikláňame tej-ktorej ideológií.
3/ Zákonodarná moc sa opiera o ideológie tak, aby obsiahla čo najpočetnejšiu skupinu priaznivcov aktuálneho zmýšľania. Nie je náhoda, ak sa vám zdajú byť predvolebné slogany vytvorené pomocou štatistík googlu :D. V menej vyspelých krajinách, kde u človeka prevláda zvierací typ psychiky, sa zákonodarná moc nastoľuje autokraticky, bez potreby opierať sa o menej, či viac zložité myšlienky. Riadenie sa preberá priamo a riadi sa priamo zahraničnou politikou. Vo vyspelejších krajinách sa s pravidelnosťou organizuje prieskum verejnej mienky, ktorým sa zisťuje aká ideológia v danom čase v spoločnosti prevláda - voľby. Na základe výsledku sa rozhoduje akým smerom viesť spoločnosť k ďalšiemu rozvoju. Keďže vedomia sa učia z vlastných skúseností/z vlastných chýb, stratégie rozvoja spoločnosti zahŕňajú v sebe aj rôzne formy dopustenia, čiže nepriaznivý vývoj udalostí (vojny, nepokoje, choroby, katastrofy).   
4/ Súdna moc dohliada na dodržovanie pravidiel stanovených zákonodarnou mocou.
5/ Výkonná moc plní priamym riadením rozhodnutia súdnej a zákonodarnej moci.

Prvé dva typy moci predstavujú výhradne nepriame riadenie spoločnosti. Sú najúčinnejšou formou riadenia spoločnosti. Ak uveríte myšlienkam, sami sa podľa nich riadite. Zvyšné tri typy predstavujú priame riadenie spoločnosti. Ide o veľmi operatívne riadenie, avšak veľmi náchylné na zlyhanie. Riadiace celky (štáty) sa na planéte rozdeľujú podľa koncepcie, podľa informačného základu. Je skupina štátov, ktorá patrí do sféry vplyvu koncepcie individualizmu a je skupina štátov, ktorá patrí do sféry vplyvu koncepcie kolektivizmu. Ideologicky štáty nemusia byť rovnaké, avšak konceptuálny základ majú rovnaký. Štáty nerozhodujú sami za seba (nie je štát ako štát), na Zemi sú vytvorené tzv. centrá koncentrácie riadenia. V závislosti od technologickej vyspelosti, disponovania zdrojmi, a počtom prívržencov danej koncepcie, sa riadenie koncentruje v štátoch (USA, VB, Rusko, Čína ...), ktoré sú kapacitne schopné globálnej politiky/globálneho riadenia. Pomocou zahraničnej politiky (nepriame riadenie: diplomati a ambasády/priame riadenie: vojenské základne) sa riadenie udržuje aj v menej rozvinutých, alebo menších štátoch, ktoré nemajú potrebnú zdrojovú stabilitu. V globalizovanom svete sa samotná štátna politika preto chápe, ako správa určitého územia riadená (pomocou zahraničnej politiky) dominantným centrom koncentrácie riadenia. Účinnosť/stabilita riadenia pomocou tej či onej koncepcie sa dá odhadnúť v závislosti od počtu prívržencov danej koncepcie v danom štáte. Voľby sú preto pre každú skupinu potrebné a rozhodujúce, sú lakmusovým papierikom hovoriacim o stave spoločnosti, prípadne o posunutí sféry vplyvu centra koncentrácie riadenia.

Ak teda skutočnosť zjednoduším, treba chápať druhy elít v davo-elitárskom systéme nasledovne: Globálna elita je tá, ktorá dozerá na rozvoj ľudstva, sú našimi učiteľmi a podľa potreby, podľa nastolenej stratégie, sa prikláňajú na jednu či druhú stranu. Vytvárajú kontrast, ktorý nám umožňuje vidieť. Ľudská elita je želaný výsledok rozvoja spoločnosti opierajúca sa o koncepciu kolektivizmu. Štátna elita je skupina s čiastočnými vedomosťami opierajúca sa o koncepciu individualizmu, sústreďujúca sa na zdroje planéty, disponujúca kontrolou nad umelým riadiacim nástrojom – peniazmi. Dav sú ľudia so zvieracím typom psychiky, sústreďujúci sa na základné pudy, bez vedomostí o vlastnej dôležitosti, bez vedomostí o riadení spoločnosti, prikláňajúci sa ku koncepcií individualizmu.   

Elitu treba vnímať ako nadnárodnú vplyvovú skupinu ľudí. Nepôsobí v rámci konkrétneho štátu, konkrétneho národa, ale naprieč všetkými štátmi/národmi. V štáte považujeme za riadiace skupiny politické strany. Strany opierajúce sa o tú, či onú ideológiu. Strany zastúpené davom rôznych ľudí, s rôznymi vedomosťami, strany, ktoré sú reprezentované lídrami z rôznych druhov elít. Nejedná sa o žiadnu výnimočnosť, ak jednu stranu zastupujú ľudia z rôznych elít, rôznych ideológií a rôznych koncepcií. Čisto vyhradených strán je málo. Preto politiku netreba deliť vertikálne (podľa strán a frakcií), ale horizontálne (podľa vedomostí a vplyvu/uplatňovanej moci). Nezáleží na strane, ale na uplatňovanej koncepcií a úrovni vedomostí konkrétnych ľudí. Práve táto skutočnosť pletie mnohých ľudí v rozhodovaní sa a v pochopení danej politiky. Veľa lídrov sa v predvolebných debatách oháňa ľudskosťou, úprimnosťou a boji so zlom, avšak keď príde na lámanie chleba, razia jasnú cestu opačnej koncepcie. Nie je preto nezvyčajné, keď sa politici prikrývajú cudzou ideológiou a kamuflujú tak svoju vlastnú. Nevedomý človek im naletí, avšak uvedomelý ich jasne spozná. Nie je ťažké ich odhaliť, stačí ak svoju pozornosť sústredíte na ich hlavný používaný nástroj – peniaze, čísla. Každý kto sa oháňa peniazmi, resp. číslami na virtuálnych trhoch, je majetný a celý svoj život zasvätil vybudovaniu vlastnej „finančnej nezávislosti“ – taký toho veľa o živote ešte nevie a razí jasnú cestu koncepcie individualizmu. Strom poznáte podľa ovocia, platí staré pravidlo. Tiež platí pravidlo rozpoltenosti, človek nemôže predsa sedieť na dvoch stoličkách, vždy sedí len na jednej. Veď ako by vyzeral človek zastávajúci koncepciu individualizmu a zároveň koncepciu kolektivizmu? Hmm... Neuveríte, ale vo väčšej mierke predsa len jeden taký sociálny experiment na svete existuje. Je ním Židovský štát. Vyvolený medzi národmi, spolupracujúci hlavne v rámci svojej komunity. Rôznorodosť a pestrosť spoločenstiev nám pomáha v rozvoji celku, avšak jediným želaným konečným výsledkom musí byť pochopenie koncepcie kolektivizmu naprieč všetkými spoločenstvami. Iba ak pochopíme prepojenosť všetkého so všetkým, zdieľanie informácií, ak pochopíme svet ako neustále sa meniace pole energie, informačné pole, ktorého sme priamym rozšírením, uvidíme náš skutočný potenciál a budeme schopní dosiahnuť utópie. Musíme porozumieť výroku, ktorý vraví: „Správaj sa k svojmu nepriateľovi tak, akoby sa v budúcnosti mal stať tvojim priateľom.“ Politika nie je taká zložitá ako sa zdá. Úlohou je uvedomiť/vzdelať jednotlivé autonómne jednotky/vedomia (vzdelať ľudí) rôznymi spôsobmi pomocou ich vlastných skúseností, aby sami pochopili koncepciu kolektivizmu/prepojeného sveta. Na svete nebojujeme so zlom, ale s hlúposťou.

Prečo si stále myslím, že koncepcia individualizmu je podradnejšia, než koncepcia kolektivizmu? Nie je situácia opačná? Nereprezentuje individualizmus cestu osvietenia, cestu pokroku a kolektivizmus je len utopistický spiatočnícky pohľad? Nie, stačí pochopiť, že individualizmus je klam. Áno, ak sa pozeráte na svet priamo, vidíte len svoj pohľad, svoje pohodlie, svoje možnosti, môže sa zdať, že záleží vo vašom živote len na vás, avšak stačí sa zamyslieť nad tým, čo všetko ste sám schopní urobiť počas jedného dňa, aké činnosti, čo ste reálne schopní vyprodukovať a hneď vám musí byť jasné, že váš komfort vychádza zo spolupráce rôznych ľudí a nielen z vašej výnimočnosti. Ak chcete ráno chlieb, ak sa chcete odviesť ráno do práce autom, ak sa chcete pekne obliecť, všetky každodenné detaily závisia od spolupráce v rámci spoločnosti. Chlieb, auto, oblečenie, predstavte si, že by ste sa mali pustiť do výroby všetkého sám. To by bol komfort. Špecializácia je nevyhnutná, a s ňou súvisí aj globalizácia zdrojov. Nie je náhoda, že vo svete môžete vidieť rôzne špecializované časti. V jednej časti prebieha ťažba zdrojov, v druhej výroba, v tretej vývoj technológií, do štvrtej časti sa chodí relaxovať a odpočívať.. Svet je globalizovaný a efektívnejšie využívaný. Predstavte si 7,8mld. populáciu, ktorá by sa v každej časti snažila o svoju vlastnú sebestačnosť, o naplnenie všetkých činností. Nebolo by to plytvanie zdrojmi? Individualizmus vychádza z nepochopenia vlastného bytia. Ak si niekto myslí, že je konečne ľudstvo technologicky pokročilé na pohodlný život elity, avšak bojuje s premnožením a treba jednoduchých jedincov vykynožiť, aby ostala len miliarda, alebo pol miliardy skutočne rozumných disponujúca s dostatočnými zdrojmi na ďalší rozvoj, takýto človek sa tiež „sakramentsky“ mýli. Práve náš počet, nám umožňuje využívať vyšší výkon. V alternatíve v ktorej by sa uskutočnila genocída obyvateľstva a zlikvidovalo by sa 7 mld. ľudí na planéte, by nastal informačný deficit, pokrok by sa zastavil, a ďalšou generáciou by sa degradoval. Ľudia by sa časom vrátili spať do stredoveku a nepomohla by im ani súčasná robotizácia, pretože generáciami by ľudstvo ohlupovalo a nebolo by schopné zložitejšie technológie využívať. Situácia je podobná s naším mozgom, čím je aktívnych viac nervových zakončení, tým mozog podáva vyšší výkon. Individualizmus je zlozvyk zo zvieracej ríše, možno je dôkazom medzi druhovej reinkarnácie a vývoja vedomia v dlhšom horizonte. Úlohou ľudí je dospieť zo svojej zvieracej minulosti a posunúť sa na ďalšiu úroveň – k jednote, k ľudstvu. Je pre nás perspektívne udržať exponenciálny rast obyvateľstva, zároveň však náš vzdelávací systém musí učiť nové generácie k porozumeniu, k spolupráci, k princípom fungovania najmodernejších technológií, aby chápali realitu z najmodernejších poznatkov a vedeli sa sami autonómne riadiť/rozhodovať v živote. Súčasným problémom rastu je obmedzený priestor a limit v získavaní surovín súčasne. Ekológia na planéte je v hroznom stave, viacerým druhom hrozí vyhynutie. Platí čím väčšia rozmanitosť, tým blahodarnejší vplyv na celok (viac uhlov pohľadu pri získavaní skúseností/informácií celku). Mohli ste byť v minulom roku svedkami teatrálneho ohlasovania tohto problému Grétou. V tomto roku sme videli nekompromisné obmedzenie výroby a priškrtenie ekonomiky globálnou politikou (korona kríza). Nachádzame sa na hrane súčasných možností. Opäť sa spoločnosť musí viac globalizovať a nakopnúť sa k užšej spolupráci. Treba si uvedomiť, že formou patentov, licencií, a vedeckých grantov, je nám bránené dostať sa na vyššiu technologickú úroveň ľudstva. Najskôr sa musíme naučiť vzájomnosti, totižto ďalšie technológie umožňujúce riešenie našich súčasných problémov, vychádzajú z podstaty fungovania nášho sveta. Budeme s nimi schopní získať obrovské množstvo energie, dostatočné na zlikvidovanie nie len nášho sveta. Opici granát do ruky nepatrí. Kým neprevládne v našej politike koncepcia kolektivizmu, dovtedy nás budú „rozhodcovia“ dusiť a variť vo vlastnej šťave. Ďalší pokrok nie je možný, kým budeme pozerať na svet zvieracou optikou. „Globálni hráči“ to nedovolia.

Obľúbenou formou globálnych hráčov v uplatnení globálnej politiky je zábavný priemysel. Hudba, filmy, šport... Častokrát nám v dielach nechávajú posolstvá a menia nimi informačné pole. Pravdou je, že tieto „nástroje“ sa snažia využiť všetky druhy elít, rozdielnosť politiky je potom vidieť vo finálnej kvalite konkrétneho diela. Pomocou zábavného priemyslu sa ľuďom vštepujú na ideologickej úrovni rôzne myšlienky, plniace rôzne ciele v riadení spoločnosti. Napríklad bola natočená skupina filmov, ktorá nám ukazuje varianty našej spoločnej budúcnosti. Ak ľudstvo uspeje a bude schopné uvedomiť väčšiu časť svojho druhu, tak aby vznikol iný ako davo-elitársky systém riadenia spoločnosti, potom sa naša budúcnosť bude podobať filmu Startrek (prieskumom a cestovaniu vesmírom). Ak ľudstvu bude príliš dlho trvať uvedomeniu širších más, a stále sa budeme riadiť davo-elitarizmom, bude sa naša budúcnosť podobať na film Distric 10 (na planéte budú zriadené zóny, podľa uvedomenia, ktoré sa budú kvalitou života odlišovať). Ak ľudstvo vo svojom vývoji zlyhá, koncepcia individualizmu prevládne a vytvorí koncepčný unipolárny svet, potom sa naša budúcnosť bude podobať filmu Mad Max (bojom o prežitie na nehostinnej planéte).

V súčasnosti koncepcia individualizmu „bojuje“ o svoje prežitie. Ako som vyššie spomínal, na to, aby akákoľvek koncepcia bola udržateľná, potrebuje zdroje. A tie dochádzajú. Najmä na západnej pologuli. Ekonomika západu je vytvorená na pyramídovom základe. Funguje dovtedy, kým sa vplyv koncepcie individualizmu vie rozširovať po svete. Z novozískaných oblastí potom formou svojej zahraničnej politiky získava zdroje pre svoje fungovanie. Finančné deriváty sú snom rôznych biznismenov, avšak hodnotu majú len dovtedy, kým sa nezistí, že žiadnu nemajú. Keďže koncepcia je reprezentantom najmä priameho riadenia, jej devastačné účinky sú vidieť po celom svete. Sýria, Líbya, Ukrajina, Venezuela, Afganistan, celá stredná Afrika. Krajiny, ktoré sú účelovo ničené aby sa podvolili „vyššej“ moci. Našťastie unipolárny svet sa v minulom storočí nepodaril vybudovať. Koncepcia individualizmu nie je jediná, a musí sa vysporiadať s konkurenciou, s kolektivizmom. Kým jedna strana v boji používa zbrane, vyhrážky, cenzúru, ekonomické sankcie (v minulosti sa používalo obkľúčenie a vyhladovanie danej oblasti), druhá strana používa prioritne diplomaciu, informácie, vyjednávanie, ústupky. Rozdiel úrovne je evidentný. Ak sa opäť misky váh nepriklonia na stranu individualizmu, ako tomu bolo v 50-60tych rokoch minulého storočia, potom som presvedčený, že sa nám podarí dospieť. Preto netreba byť spiatočnícky, treba hľadieť vpred!

Pri rozoberaní politiky sa veľa ľudí pýta, dokedy máme čakať, dokedy máme trpieť, spravme revolúciu hneď. Lenže, treba si uvedomiť, že ľudí nasilu k ničomu nedonútite, ani k tomu, aby sa mali navzájom radi. Priame riadenie je tou najposlednejšou možnosťou svojej obrany. Darmo do vedenia krajiny dosadíte vedomých ľudí, kým si väčšina spoločnosti sama neuvedomí podstatu bytia, dovtedy sa žiadnych zázrakov nedočkáte. Preto sa treba vyzbrojiť trpezlivosťou. Pozrite ako dopadli pokusy o nastolenie socializmu po druhej svetovej vojne. Chýbali kádre, a od obyvateľstva žiadna podpora neprišla. Na zástancov individualizmu treba pozerať ako na deti, tie tiež spravia kopec chýb, ale nakoniec dospejú, ich životné skúsenosti ich naučia správne nazerať na svet. Skôr – či neskôr. Každá autonómna jednotka (každé vedomie) v sebe ukrýva nepredstaviteľný tvorivý výkon. Potrebujeme každé jedno vedomie na riešenie zložitých situácií a výziev s ktorými sa stretneme v živote. Aj keď sa nám môžu zdať momentálne ako nepriatelia, v skutočnosti sú našimi priateľmi. Základ máme všetci rovnaký. O tom je kolektivizmus. O spolupráci všetkých.

Juraj Tušš